Evanjelium je mocou 2: Kedy je evanjelium mocou?

Úvod

V minulom článku sme rozoberali tri aspekty evanjelia v troch bodoch:

1. Evanjelium je mocou (Rim 1:16)
2. Nie je jedno, aké evanjelium kážeme: Evanjelium musí zasiahnuť srdcia poslucháčov, a to dokáže iba evanjelium o Božom kráľovstve.
3. Evanjelium nespočíva v sile slov, ale v dokazovaní skrze moc Ducha Svätého.

Dnes budeme preberať, kedy je evanjelium mocou.

1. Poznanie Boha

Prvý bod, ktorý by som dnes chcel dať do pozornosti, je poznanie Boha. Božie slovo hovorí, že viera je činná skrze lásku. „Lebo v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera, ktorá je činná skrze lásku.“ (Galaťanom 5:6). Boh je láska, a bez lásky nedokážeme systematicky chodiť vo viere. Nehovorím o láske pocitovej, ale o tom, že samotný Boh je láska. Jeho slovo hovorí: „Veď Boh nám nedal ducha strachu, ale ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2. Timotejovi 1:7).

Ak nechodíme v láske, uhášame v sebe oheň Ducha Svätého, a chodiť v láske znamená poznať Boha a byť Ním premenený. Jedna z vecí, ktorá sa prejaví, ak máme s Ním osobné spoločenstvo, je súcit.

V 1. Jánovom liste 1:1-3 sa píše:

„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme pozerali a čoho sa nám dotýkali ruky, o tom svedčíme, totiž o Slove života. A ten život sa zjavil, my sme Ho videli, svedčíme o Ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme teda videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo je s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“

Ján tu hovorí, že nehlása len tak nejakú doktrínu, ktorú sa naučil na biblickej škole. Nekáže princípy evanjelizácie, ale hovorí, že apoštoli kázali a zdieľali to, s kým sa naozaj stretli – stretli sa totiž so Životom, ktorý sa zjavil a bol medzi nimi, s ktorým mali vzťah skrze Ducha Svätého.

Božie slovo hovorí: „Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela.“ (Galaťanom 5:16). Naša sila prichádza zo spoločenstva s Duchom Svätým. On nám bol daný, aby bol naším radcom a aby sme skrze Neho mali spoločenstvo s Otcom. Toto spoločenstvo môžeme mať vďaka krvi a zmluve, ktorú máme skrze Ježiša Krista.

Moc evanjelia prichádza zo skutočného poznania Boha. Nemôžeme kázať to, čo nepoznáme. Apoštoli hlásali to, čo sami zažili a videli, a práve to dávalo ich slovám moc. Bez osobného vzťahu s Bohom je evanjelium len prázdne slová.

2. Poslušnosť Slovu

Evanjelium nemá moc v živote človeka, ktorý nie je poslušný Božiemu slovu. Moc evanjelia sa prejavuje až vtedy, keď Božie slovo nielen počúvame, ale ho aj konáme. Božie slovo hovorí: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ (Matúš 22:39).

Kto je náš blížny? Pozrime sa na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi:

„Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lukáš 10:30-37).

Ježiš nám dal príkaz, aby sme evanjelium o kráľovstve niesli do celého sveta, aby sme uzdravovali, oslobodzovali, kriesili mŕtvych a očisťovali malomocných. Nikde nepovedal: „Študujte teológiu,“ alebo „Robte rituály.“ Mnohé z toho, čo dnes robíme ako cirkev, sa vymyká jednoduchému evanjeliu a úplne jasným príkazom, ktoré nám dal Ježiš.

Cirkev nie je bohoslužba, budova ani piesne. Cirkev sme my, keď napĺňame Jeho poslanie. Aj keď som si vedomý, ako extrémne môže pôsobiť táto myšlienka, nemôžem nekázať pravdu len preto, že to niekto nepochopí. Naša sila prichádza vtedy, keď sme poslušní slovu, a veľmi dôležitá lekcia je, že máme mať Boží súcit voči tomuto svetu.

V príbehu o milosrdnom Samaritánovi môžeme vidieť tri typy veriacich ľudí:

1. Kňaz

• Charakterové vlastnosti: Kňaz symbolizuje človeka, ktorý je formálne zbožný a nábožensky zameraný, ale jeho viera je povrchná, orientovaná na vonkajšie dodržiavanie pravidiel, než na skutočnú lásku a milosrdenstvo.
• Obrazná úloha: Kňaz prechádza okolo zraneného človeka bez toho, aby mu pomohol, čo symbolizuje ľudí, ktorí formálne patria k viere, ale nechávajú utrpenie iných bez povšimnutia.

2. Levita

• Charakterové vlastnosti: Levita, podobne ako kňaz, je tiež náboženský pracovník, ktorý by mal vedieť, čo je správne, ale jeho viera sa prejavuje len na povrchu.
• Obrazná úloha: Levita sa rozhodne nepomôcť zranenému človeku, čo ukazuje, že aj medzi tými, ktorí sú blízko Bohu, môže chýbať skutočná láska a súcit.

3. Samaritán

• Charakterové vlastnosti: Samaritán predstavuje skupinu, ktorú Židia považovali za heretikov a cudzincov, no práve on prejavuje skutočné milosrdenstvo a lásku k blížnemu.
• Obrazná úloha: Samaritán zastupuje toho, kto miluje svojho blížneho, bez ohľadu na náboženské alebo spoločenské rozdiely. Jeho konanie je vzorom kresťanskej lásky, ktorá ide nad rámec zákonov a pravidiel.

Činy Samaritána:

• Pomoc: Samaritán zranenému človeku vyčistil rany, nalial na ne olej a víno a obviazal ich, čím prejavil starostlivosť a súcit.
• Obetavosť: Naložil ho na svojho osla a odviezol do hostinca, kde sa o neho staral, prejavujúc ochotu obetovať vlastný čas a zdroje.
• Finančná podpora: Samaritán zaplatil hostinskému, aby sa o zraneného staral, a sľúbil, že pokryje ďalšie výdavky.

To nám ukazuje jednu vec: kázanie evanjelia vyžaduje aj náš čas, starostlivosť a financie. Mnohé roky som mnohé veci v službe platil zo svojich peňazí. A nikdy mi to nevadilo. Ak chápeme, že naše peniaze nám nepatria, ale patria Bohu, sme slobodní. Náš čas nepatrí nám, ale patrí Bohu. Všetky tieto veci máme dobre spravovať. Prosím, berte vážne to, čo píšem a vyučujem v tomto článku, a majme bázeň pred Bohom. Ak v tvojom živote nie je naliehavosť hovoriť evanjelium a zdieľať ho, máš problém s tvrdosťou srdca.

Veľmi radi v tradičných cirkvách a mnohokrát aj v letničných ľudia používajú známe slová, aby obhájili svoju nečinnosť a bojovali proti moci Ducha Svätého: „Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov?“ A on im povedal: „Choďte odo mňa preč, činitelia neprávosti!“ (Matúš 7:22-23).

Ale zabúdame na to, že pokiaľ naše kresťanstvo upadlo do toho, že iba navštevujeme cirkev a vykonávame rituály, máme hriech. Tieto veci robia všetky náboženstvá. Radi používame hlavne tie slová, ktoré súvisia s mocou Ducha, ale Ježiš povedal: „Choďte preč odo mňa, činitelia neprávosti.“ (Matúš 7:23). Tiež povedal: „Kto sa hanbí za mňa, budem sa hanbiť aj ja za neho.“ (Marek 8:38).

Takže druhý bod: sila prichádza vtedy, keď sme poslušní slovu, a veľmi dôležitá lekcia je, že máme mať Boží súcit voči tomuto svetu.

3. Viera a Svätosť

Včera som hovoril s jedným priateľom cez telefón, ktorý mi hovoril o určitej situácii, v ktorej sa previnil voči nemu jeden brat z cirkvi. Tento brat sa dokonca ani nepostavil k situácii ako chlap a všade si ho zablokoval, aby nemusel niesť zodpovednosť za svoje činy. Ako pastor v minulosti a evanjelista som v službe častokrát videl a dokonca v tíme mal ľudí, ktorí navonok pôsobili zbožne a zapálene, ale v skrytosti robili mnoho zlých vecí. Mal som dokonca v tíme človeka, ktorý bral drogy. Keď som ho konfrontoval a zosadil, namiesto toho, aby činil pokánie, začal všade chodiť a hovoriť o tom, ako ho manipulujem.

https://www.youtube.com/watch?v=bMCmVeb0f4M&list=PLujG1KJb2ZntHPnIDEJXGmnSh4THH4dgf

Videl som veľa obdarovaných ľudí naozaj odísť od Boha, priatelia. Ako zhodnotil môj kamarát svoju situáciu? Povedal: „Charizmatici majú niekedy taký charakter, že sa nestačíš diviť.“ Toto je veľká pravda. Sám sa považujem za charizmatika, ale charizmatici v minulosti a letniční boli ľudia, ktorí dbali na charakter. Letničné hnutie a následne charizmatické po ňom, vzniklo z ľudí, ktorí boli odchovaní na metodizme, hnutí svätosti… A títo ľudia mali vzťah k svätosti. Pokiaľ nechápeš svätosti a nežiješ sväto, nikdy nedokážeš naplno pochopiť život vo viere. Pretože žiť vo viere znamená žiť vo svätosti. Boh nemôže, aj keď je v nás, pracovať cez nás systematicky a pravidelne v rovnakej miere moci, ak žijeme, akoby sme Ho nikdy nepoznali.

Určitú chvíľu vám to bude fungovať, ale hriech so sebou prináša odsúdenie. Prináša myšlienky a pocity viny. Diabol vás nakoniec prevalcuje tak, že budete radi, keď dokážete jednou nohou vojsť do kostola. Svätosť nie je len to, že nepijeme, nefajčíme, ale aj to, že robíme to, čo máme robiť. A presne to isté je viera. Hriech nie je len to, čo nemáme robiť, ale aj to, čo by sme mali robiť, a nerobíme to. Božie slovo hovorí v 1. Petrovom liste: „Ale ako je svätý ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí v celom svojom počínaní, lebo je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1. Petra 1:15-16).

Inde hovorí: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani zženštelci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani utrhači, ani zbojníci nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1. Korinťanom 6:9-10).

Jakub a jeho kapitola o viere je pre mňa na túto tému jedna z najlepších. Jakub hovorí: „Veď ako je telo bez ducha mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“ (Jakub 2:26). Keď žijeme vo viere, nežijeme v hriechu a náboženstve. Hriech má vplyv na to, ako sa moc Ducha Svätého bude cez nás prejavovať.

Nemyslite si, že ak žijete v hriechu a chodíte v zázrakoch, že to nie je tak vážne. Charizmatické hnutie začalo skvelo a mnohým skvelým Božím mužom to pokazili iní Boží muži, ktorí si nestrážili svoje srdce. Zázraky neudržia to, čo robíš nažive, ak žiješ v hriechu. Hriech pochová aj to, čo sa zdalo ako gigantická služba. Musíme si strážiť srdce: „So všetkou bdelosťou stráž svoje srdce, lebo z neho pramení život.“ (Príslovia 4:23).

Sám som prechádzal vecami, kde Boh musel vážne so mnou jednať, a dnes mám bázeň pred tým. Na druhej strane, nežime v odsúdení, pretože jeho krv je tu preto, aby nás očistila a mohli sme žiť v slobode. Ak činíme pokánie, on si na to už nespomenie, lebo taký je on. Ako charizmatici musíme dbať na to, aby naše zameranie nebolo extrémne zamerané na zázraky, ale aby sme boli zameraní na osobu Ježiša Krista a spoločenstvo s Duchom Svätým. Chodiť v moci je jednoduché naučiť sa, ale s niekým žiť a tráviť čas tak, aby nás to premenilo, chce viac času ako naučiť sa chodiť v moci.

Takže tretí bod: Žime v svätosti a vo viere, aby moc, ktorá je v Duchu Svätom, mohla cez nás pretekať bez prekážok a mohli sme ňou demonštrovať, že Ježiš je živý.

Evanjelista Filip Mazur

https://www.youtube.com/watch?v=ZDkZt-QiuHA&list=PLujG1KJb2ZntSKbWrKjdZHwD6fFcli8-5&index=7